MS Spartan Trifecta 2024

 

 

 

Slovensko dosiahlo v Grécku skvelé výsledky aj v elitných kategóriách

 

Začiatok novembra má každý pretekár zakrúžkovaný vo svojom kalendári. V tento dátum sa totiž každoročne na pôde gréckej Sparty konajú MS Trifecta Spartan Race. 

Tieto preteky patria neodmysliteľne medzi tie najlepšie na svete a každoročne sa ich zúčastňuje absolútna špička. Aj Slovensko vyslalo na juh Európy viac ako tri desiatky svojich zástupcov.

 

 

Niekoľkí naši reprezentanti obsadili v kategóriách age group pódiové umiestnenia, dokonca aj tie najvyššie. Medzi najhodnotnejšie výsledky ale patria výsledky Slovákov v elitných kategóriách. 

Medzi ženami obsadila výborné 9. miesto Alžbeta Kubaščíková, v mužskej časti sa darilo predovšetkým Adamovi Riapošovi (7. miesto) a svoju kvalitu potvrdil aj Peter Ceniga (9. miesto). 

 

Výsledky sú nielen dôkazom skvelej formy pretekárov, ale aj potvrdením rastúcej úrovne Slovákov na medzinárodnej scéne. Tieto úspechy sú motiváciou pre celú komunitu, ktorá sa vďaka nim môže tešiť na ďalšie športové výzvy, ktoré nás v budúcnosti čakajú.

Oboch mužských zástupcov sme oslovili s niekoľkými otázkami, aby sa s nami podelili o svoje skúsenosti z tohto náročného podujatia. 

 

 

 

S akými cieľmi a ambíciami ste prichádzali do Sparty?

 

 

 

Adam Riapoš: Cieľ tohtoročných MS Trifecta bolo umiestnenie v top 5, čo sa mi, bohužial, o vlások nepodarilo dosiahnuť. Skončil som siedmy so stratou 28 sekúnd na šiesteho a 3:28 min na piateho.

Peter Ceniga: Nemal som nejaký konkrétny cieľ v umiestnení. Chcel som predviesť taký výkon, s ktorým budem spokojný.

 

 

 

 

 

Ktoré z trojice pretekov vám vyšli najlepšie a ktoré najhoršie? 

Adam Riapoš: Najhoršie mi vyšiel piatkový Sprint, kde som sa po netrafenom oštepe prepadol z 8. miesta na približne 22-23.miesto. Na angličákoch som stratil čas a aj sily, ktoré mi chýbali v závere. 

A ktoré preteky mi vyšiel najlepšie? Beast. V nedeľu mi vyšlo takmer všetko, okrem netrafeného prvého oštepu. Tam bol trestný okruh s reťazou a stratil som tam asi jednu minútu.

Mal som však radosť z môjho výkonu, pretože od začiatku až po koniec som išiel únosnú hranu. Dopĺňanie energie išlo tiež podľa predstáv, neprišla žiadna kríza a nakoniec som pribehol na 5. mieste.

 

Peter Ceniga: Najlepšie mi vyšiel Sprint, kde som skončil šiesty, 3 sekundy za piatym a cca 40 sekúnd za top 3. Najhoršie určite Beast, keďže som si vyvrtol členok na 7. kilometri.

 

Thomas Blanc, riaditeľ pretekov, je známy tým, že si pre bežcov pripraví vždy nejaké náročné pasáže. Čo vás potrápilo najviac?

Adam Riapoš: Vždy sa nájdu veci, kde si človek povie, že by to vedel spraviť lepšie. Môžem však povedať, že do prípravy som dal maximum a s ničím som nemal veľký problém. Zlepšovanie sa je neustály proces, takže budúci rok budem rýchlejší, silnejší a efektívnejší.

 

Peter Ceniga: Trať sa mi páčila, nebolo tam nič špeciálne, čo by ma potrápilo. Najviac ma asi mrzí pád na prekážke slackline počas pretekov Super. Bežalo sa mi veľmi dobre, bol som pár sekúnd za top 3 a po páde nasledoval dlhý okruh s reťazou. Následne som sa prepadol až na 18. miesto. Za slacklinom nasledovala druhá reťaz, ktorá potom už naozaj bolela.

 

Ak chcete uspieť na takomto fóre, nesmiete chybovať. Podarilo sa vám odbehnúť čisté preteky? Ak nie, na ktorých prekážkach ste zlyhali?

 

 

Adam Riapoš: Ako som už spomenul, nepodarilo sa mi ísť čisté preteky. Za celý víkend som netrafil 2x oštep.

Peter Ceniga: Na pretekoch Super som spadol na slackline, na Beaste som nezvládol ballance.

 

Aké pocity ste mali v nedeľu po dobehnutí tretieho preteku? Prevládla spokojnosť alebo frustrácia? 

Adam Riapoš: Už keď som bežal zaverečný zbeh, tak na mňa prišli emócie. Vedel som, že som na 7. mieste a dal som zo seba najviac. Hlava a telo to vydržali a tak som za povzbudzovania rodičov a ostatných fanúšikov bežal po námestí a prekonával posledné prekážky. Bol to super pocit. 

V danej chvíli som si uvedomil, že celá príprava, skoré vstávanie, odmietanie iných aktivít na úkor tréningov a kopec ďalších vecí stáli za to. Toto bola čerešnička na torte. 

Bol som spokojný, unavený, šťastný, ale aj trochu frustrovaný… Mrzela ma piatková chyba na oštepe, avšak, keďže cestovať v čase nevieme, tak frustácia rýchlo zmizla a ja som si užíval dobeh do cieľa.

 

Peter Ceniga: Jednoznačne to bola frustrácia. Bežecky sa mi išlo na všetkých pretekoch veľmi dobre. Na Beaste na prvom zbehu som v zákrute zle stúpil, započul som, nepríjemné prasknutie, bolesť, a vedel som, že je zle. 

Do kopca to bolo ako tak, ale po rovine a v technickom zbehu som išiel úplne pomaly. Pri zbehoch, kde inokedy získavam, som tentokrát strácal. V hlave sa mi motali myšlienky, či sa na to nevykašlať. 

Povedal som si, že ak má obehne desiaty pretekár, tak končím. Záverečné kilometre som to cítil aj po asfalte. Nakoniec som finišoval na deviatom mieste. Bol som nahnevaný aj sám na seba, pretože som bežal v teniskách Hoka Tecton, v ktorých sa mi toto stalo už druhýkrát.  Na top 5 mi chýbalo 9 minút, čo by bolo bez zranenia určite hrateľné. Ale na keby sa nehrá.

 

 

 

Obaja ste mali na sebe dresy, resp. kraťase OCRA Slovakia. Ako sa vám páčili?

 

 

 

Adam Riapoš: Dres OCRA Slovakia, ktorý uzrel svetlo sveta tento rok, sa mi veľmi páči. Som rád, že si ho môžem obliekať a reprezentovať tak našu krajinu. O dizajn sa postarala naša kamarátka Zdenka, ktorá odviedla veľmi kvalitnú a detailnú prácu. Verím, že v ďalšej sezóny si bude tento dres obliekať viac a viac pretekárov.

Peter Ceniga: Kraťasy od OCRA Slovakia boli fajn.

 

 

Budúci rok sa sťahuje trifecta šampionát do USA. Čo hovoríte na tento krok? Budete cestovať aj tam?

Adam Riapoš: O budúcom roku som už trošku premýšľal, ale ešte som sa nerozhodol. Možno by to bolo fajn porovnať sa s americkými pretekármi a navštíviť Virgíniu. Ešte mám veľa času na premýšľanie.

Peter Ceniga: Neviem, ale podľa mňa je to určite zlý krok. V Sparte boli tieto preteky jedinečné, mali svoju atmosféru. Myslím si, že týmto krokom to Spartan dosť pokazil. 

 

Naším reprezentantom ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a budeme im držať palce v nasledujúcej sezóne.